Upozornění: Provozní doba během vánočních svátků a na přelomu roku. Máme omezený provoz. Více na otevírací doba.
Mincovna


HISTÓRIA MINCOVNE V PRAHE

Právo raziť mince patrilo v dávnej minulosti panovníkovi a mince boli považované za jeho majetok. Mincovníctvo vtedy patrilo k jeho výsadným právam, teda regálom a zahŕňalo aj právo kontroly nad kvalitou mince a riadenie obehu mincí. Mincový regál spravoval kráľovský mincmajster.

Od 10. do 13. storočia bolo na našom území niekoľko mincovní. Avšak tá pražská patrila k najdôležitejším v Čechách.

Pražská tradícia razby mincí je staršia ako tradícia kremnická (1328) alebo viedenská (1194), Praha sa však na rozdiel od týchto miest nemôže chváliť nepretržitou činnosťou. V jej tisícročnej histórii sa striedali obdobia razby slávnych mincí s dlhými prestávkami, kedy bola mincovňa uzavretá. Striedali sa tiež zriaďovatelia pražskej mincovne a menili sa i miesta jej pôsobenia.

Najstaršiu etapu pražskej mincovej produkcie reprezentujú razby z druhej polovice 10. storočia až začiatku 11. storočia. Hoci až do konca 13. storočia bolo postavenie mincovne v Prahe nepochybne dôležité, nemožno tamojšiu produkciu spoľahlivo identifikovať. Na začiatku 11. storočia totiž z českých denárov mizne označenie mincovní.

Počiatok razby pražských grošov roku 1300 sa mohol odohrať v Prahe, ako tomu sám názov nasvedčuje. Práve slávne pražské groše Václava II. boli po všetkých stránkach vrcholom mincového umenia svojej doby, predovšetkým úrovňou razby. Centralizácia slovenského mincovníctva a zavedenie pražského groša v roku 1300 však v dôsledku znamenali prenesenie mincových činností do Kutnej Hory a ukončenie razby mincí v Prahe.

Avšak už okolo roku 1325 bola v Prahe razba obnovená. V Prahe boli razené aj prvé české zlaté mince - florény (1325). K ich razení z domáceho, v Čechách vyťaženého zlata, si Ján Luxemburský prizval odborníkov z toskánskej Florencie. Razba týchto mincí podliehala priamo kráľovskej komore a bola sústredená do Prahy. Výdatnosť produkcie mincovne v Prahe prudko vzrástla za vlády Karola VI., ktorý nechal zavrieť mincovne v Kutnej Hore a Jáchymove.

K obnoveniu pravidelnej razby zlatých mincí došlo v Prahe ešte raz za vlády Vladislava II. Jagelovského a Ľudovíta I. Jagelovského. Kontinuálne pokračoval v razbe zlatých dukátov tiež Ferdinand I. Práve za jeho vlády, v roku 1539, bola v Prahe obnovená tiež pravidelná razba strieborných mincí, ktorá s radom prestávok pretrvala až do roku 1856.

V roku 1927 sa začalo pracovať na projekte novej mincovne v Prahe. Tento projekt bol však zrušený a československé mince boli razené v slovenskej Kremnici.  Mincovni v Prahe neskôr nepriala ani protektorátna vláda. Po vzniku Slovenského štátu razila protektorátne mince továreň na kovový nábytok Vichr a spol. v Lysej nad Labem. Po ďalšom rozdelení Československa v roku 1993 nebol v hlavnom meste priestor pre stavbu mincovne nájdený. Nová mincovňa tak v časovej tiesni vznikla na základoch podniku s bižutérnou tradíciou v Jablonci nad Nisou.

Rôzne miesta, domy a paláce, ktorých história je obrazne povedané poznamenaná činnosťou mincovne, dodnes nájdeme po celej Prahe.

Najstaršia pražská mincovňa bola pravdepodobne na Pražskom hrade v blízkosti tretieho nádvoria. Nie je však vylúčené, že sa prvé mince razili v podhradí pri Malostranskom námestí a potom sa až začalo raziť na Hrade. Jej činnosť dokladajú mince s označením miesta razby PRAGA CIVITAS (mesto Praha).

Dielňa z podhradia sa najskôr presťahovala na Vyšehrad, kde po určitú dobu pracovala. Sú to nakoniec práve denáre (dobové mince) z tunajšej premyslovskej mincovne, ktoré prinášajú svojimi kópiami prvé písomné svedectvo o existencii Vyšehradu. V tejto mincovni vzniklo v rokoch 992 až 1012 tridsaťdva typových variantov českých denárov. Väčšina vyšehradských denárov má na lícnej strane meno panovníka (obvykle BOLEZSAV alebo BOLEZLAUS), za ktorým nasleduje titul DVX. Najčastejšie je uvedené BOLEZSAV alebo BOLEZLAUS. Na rubovej strane býva vyznačené miesto razby VAISGRAD, VSIGRAD alebo VITTEGDAD. Pre vyšehradskú mincovňu je charakteristické používanie slovanských výrazov namiesto obvyklých latinských.

Rozľahlá budova na nároží Celetnej ulice a Ovocného trhu stojí na mieste, kde bol v 14. storočí dvor českej kráľovnej, ktorý sa tak nachádzal v bezprostrednej blízkosti Kráľovského dvora. Po smrti kráľa Václava IV. sídlo pri ceste z bohatých kutnohorských strieborných baní kúpila Staromestská obec a upravila ich na mincovňu, ktorá zanikla v roku 1434; znovu obnovená bola v roku 1539.

Palác mincovne v Prahe bol postavený po roku 1755 na mieste troch stredovekých domov na Celetnej ulici najvyšším mincmajstrom grófom Františkom Jozefom Pachtom z Rájova podľa plánov A. Kuntza. V roku 1784 ukončila mincovňa na príkaz cisára činnosť. Zariadenie bolo prenesené do domu bankálnej administrácie v dnešnej Husovej ulici. Túto prastarú tradíciu razby mincí v Prahe chce obnoviť aj novo vzniknutá Pražská mincovňa a.s., založená v roku 2011, sídliaca v budove Obecného domu v Prahe. Sesterská spoločnosť rovnakého mena, ktorá bola založená na Slovensku si za svoje sídlo symbolicky zvolila obec Praha v okrese Lučenec.